Horský hotel Popradské Pleso*

Horský Hotel Popradské Pleso* (bývalá Chata kpt. Morávku) je situovaný v malebnom prostredí Mengusovskej doliny v Tatranskom národnom parku, na brehu Popradského plesa, v blízkosti Štrbského Plesa, v nadmorskej výške 1 494 m. Svojím vybavením je to skôr horský hotel ako horská chata. Poskytuje ubytovanie pre rôznorodú klientelu – od apartmánov pre tých, ktorí hľadajú väčšie pohodlie, až po prenajatie si miesta na spanie pre nenáročných turistov. Celková kapacita je 165 lôžok. Okrem ubytovania je k dispozícii reštaurácia, slovenská izba, fínska sauna, wellness kaďa, recepcia s predajom a požičovňou horolezeckých potrieb, predajom suvenírov, zmenáreň, lyžiareň, sušiareň, terasa, biliard.

Lyžiari do tejto oblasti chodia do mája pre trvajúce dobré lyžiarske podmienky, najmä pre náročné a extrémne lyžovanie, ako aj pre skialpinizmus. Bežecké lyžovanie v zimných mesiacoch je samozrejmosťou. Popradské Pleso je obľúbeným cieľom cyklistov a východiskom pre horských cyklistov. Okrem miestnej ponuky je v blízkom okolí možnosť využitia širokej palety ďalších služieb ako konské záprahy, lietanie na rogale a závesných padákoch, kúpanie, jaskyne a podobne.

Z histórie:

Vďaka popularite Mengusovskej doliny roku 1876 schválilo predsedníctvo Uhorského karpatského spolku výstavbu turistickej chaty pri Popradskom plese. Celá Mengusovská dolina vtedy patrila batizovskému a markušovskému veľkostatkárovi Františkovi Máriássymu, ktorý sa výstavbe nebránil a svoj kladný vzťah k rozvoju turistického ruchu deklaroval bezplatným prevodom stavebného pozemku na severozápadnom brehu Popradského plesa v prospech turistickej organizácie. Prvá chata pri Popradskom plese bola otvorená 4. augusta 1876 a dali jej oficiálny názov Majláthova chata. Útulňa nemala dlhú životnosť. Ani nie rok po otvorení 18.júla 1880, celkom vyhorela. Požiar zavinili bylinkári, ktorí si pri budove založili veľkú vatru.

Druhý objekt na brehu Popradského plesa vyrástol rok po požiari Majláthovej chaty. Nová chata bola rovnako veľká a stála na mieste pôvodnej. Turisti ju mohli začať používať od 10. augusta 1881. Pri otvorení ju oficiálne nepomenovali, preto sa na ňu automaticky prenášal názov jej predchodkyne, Majláthovej chaty. Roku 1890 vyhorela aj táto budova. V rozpätí 10 rokov vyhoreli pri Popradskom plese dve chaty turistického spolku.

Napriek tomu už roku 1892 dali do prevádzky tretiu chatu. Staviteľom bol tentoraz miestny zemepán František Máriássy. Chata mala tri izby, 10 lôžok a novinkou bolo podávanie teplej stravy. Kritika to prijala kladne, ale chatu hodnotila ako stavebne zle riešenú a kapacitne nevyhovuiúcu. Už od roku 1890 sa písalo o potrebe horského hotela pri Popradskom plese, čo vzápätí vyvolalo aj negatívne ohlasy.

Roku 1897 kúpil východnú časť Mengusovskej doliny s Popradským plesom a chatou pruský knieža Kristián Kraft Hohenlohe (1848 — 1926). Nový majitel‘ doliny, knieža Hohenlohe, bol vášnivým poľovníkom. Pre turistiku nemal pochopenie a bol za jej vylúčenie zo svojich revírov. Na dôkaz toho roku 1898 zbúral aj útulňu pri Popradskom plese. Verejná mienka ho však už v nasledujúcom roku donútila obnovit‘ potrebnú turistickú bázu a postavit‘ už štvrtú, drevenú prízemnú budovu, ktorá po niekoľkých prestavbách a dostavbe kamennej turistickej ubytovne slúžila až do roku 1961. V poslednej fáze ponúkala v 25 miestnostiach nocl’ah pre 50 hostí. Hohenlohe prenajal roku 1921 chatu pri Popradskom plese Klubu českosloveských turistov, ktorí ju ešte toho roku značne rozšírili a opravili. Lôžková kapacita sa zvýšila na 150 miest. Roku 1977 rozširovali cestu k Popradskému plesu a prestavali mosty tak, aby tadiaľ mohli prejsť aj motorové vozidlá.

Roku 1951, chatu premenovali na Chatu kpt. Morávku pri Popradskom plese. Názov pripominal veliteľa žandárskej stanice na Štrbskom Plese a príslušnika partizánskeho oddielu Vysoké Tatry, ktorý padol v boji na Grúniku 13. januára 1945. Pôvodná chata doslúžila roku 1961. Pod hrubou vrstvou snehu sa zborila strecha a v lete roku 1962 zbytky budovy rozobrali. Novšia dostavba vyhorela 25. októbra 1964. Oheň sa rozšíril zo železnej pece, ktorou budovu vykurovali.

Neďaleko starých budov, na severozápadnom brehu Popradského plesa, vykonali 12. októbra 1957 slávnostný výkop pre základy horského hotela. Cestu od zastávky Tatranskej elektrickej železnice upravili tak, aby bola zjazdná aj ťažkým nákladným vozidlám. Hotel do prevádzky odovzdali na Vianoce roku 1961. V čase otvorenia mal kapacitu 110 lôžok, priestrannú reštauráciu s 200 stoličkami a bar. Spočiatku niesol názov Horský hotel pri Popradskom plese, no vďaka pamätnej tabuli, ktorá bola premiestnená zo starej budovy sa opäť ujal názov Chata kpt. Morávku pri Popradskom plese. Roku 1990 oficiálne prinavrátili objektu názov Chata pri Popradskom plese.

Chata bola sprivatizovaná roku 1998. Od roku 2005 ju vlastní firma RELIEF Slovakia s.r.o., ktorá ju prezentuje ako Horský hotel, Chata Popradské pleso, pretože v zariadení je 36 izieb rôzneho typu, od turistických po superior, spolu so 128 lôžkami. Návštevníkom slúži vel’ká reštaurácia s terasou, bar, spoločenská miestnosť. Na juhovýchodnom nároží budovy mala 13. júna 2010, pri príležitosti otvárania letnej turistickej sezóny, premiéru cvičná lezecká stena. Chata je prístupná motorovým vozidlám, vjazd automobilov je však obmedzený len na prevádzkové účely.

Zdroj:

BOHUŠ, I. 2011. Tatranské chaty: Majáky v mori skál a snehu, 2. vyd. Tatranská Lomnica: I&B, 2011. 141 s. ISBN 978-80-969017-4-6