Pozývame Vás 25.9.2025 o 17.00 na výstavu keramikára a výtvarníka Petra Smika Golden age / Zlatý vek,

tvoriaceho na Spiši. Výstava sa organizuje v spolupráci s Galériou umelcov Spiša.

Peter Smik sa narodil v r. 1968 v Poprade, žije a tvorí v neďalekej Hôrke. Venuje sa voľnej a úžitkovej tvorbe, realizuje workshopy keramiky a podieľa sa na výtvarných projektoch. Štúdium absolvoval na Strednej priemyselnej škole v Poprade a Strednej umelecko-remeselnej škole v Prahe. Ďalšie štúdium keramiky a práce so sklom absolvoval na rôznych stážach v Česku a v Nemecku, napr. v r. 2004 ‒ Spracovanie plochého skla Tiffany technikou a Tavenie skla

v Čechách, v r. 2008 ‒ Papierový porcelán v Grenzhausen v Nemecku, v r. 2009 ‒ Tlač na keramiku na Akadémii Karlsruhe v Nemecku, v r. 2009 ‒ Škola keramiky v Čechách). Smik vystavuje doma i v zahraničí. Jeho práce sú zastúpené vo verejných a súkromných zbierkach na Slovensku, v Maďarsku, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Poľsku a v Českej republike.

Tvorba Petra Smika – spišského keramikára, vychádza z umeleckého spracovania rôznorodého materiálu ako kamenina, porcelán a sklo, ktoré rozmanitými technologickými postupmi premieňa na keramické a sklenené plastiky: tie napriek svojej zložitosti nepopierajú tradičnú úlohu keramiky. Gro tvorby tvoria komorné a monumentálne objekty s použitím jemnej i hrubej kameniny a porcelánu, vypaľovaných v peci. Okrem keramiky sa venuje tvorbe sklenených objektov, pri ktorých využíva "fusing" (tavenie skla) a výrobe vitráží.

Výstava uvádza výber z komornej tvorby s akcentom na diela z posledného obdobia, s konotáciami na dobu, v ktorej žijeme. Symbolický názov centrálnej inštalácie Golden Age / Zlatý vek (2025) reflektuje pády a vzostupy „zlatého veku“. Odkazuje na Chrýseon Génos – tichú architektúru spomienok na vek, keď zem rodila sama od seba

a ľudia žili v súlade s rytmom hviezd. Drevený objekt s chaoticky poukladanými krabicami ukrýva zlaté dutiny – svetlá minulosti, ktorú si len matne pamätáme. V ich útrobách stoja figúry z hliny – tiene bytostí, ktoré kedysi kráčali krajinou mieru a bezčasia. Ich obrysy sú ako ozveny nýmf a pastierov z Arkádie, zrodené z ticha. „Zlato vo vnútri nehovorí o hodnote, ale o svetle, ktoré v nich pretrváva. Každá krabica je kaplnkou dávneho veku – roztriešteného, a predsa prítomného. Dielo nie je rekonštrukciou mýtu, ale jeho dychom. Je to pozvanie spomaliť, načúvať a v tienistých postavách objaviť to, čo prežilo aj veky železa.“

Inštaláciu dopĺňajú keramické sochy Anjeli Apokalypsy (2019), ktoré sú metaforou proporčného dávania i brania. Autor uvádza: „Anjeli sa svojimi krídlami pridržiavajú okrajov imaginárnej misky. Krídla sú prenikavé ako márnosť, perie ostré ako pazúry; symbolicky ponúkajú zmysly, emócie, vieru i nádej.“

Cyklus obrazov Frozen Blue (2024) je metaforou na zastavenia sa v okamihu večnosti, spomienkou na krásu, vytesanú zo svetla i chladu. „Tento zamrznutý kvet je obrazom doby, v ktorej ľudia žiaria navonok, no vo vnútri zostávajú nedotknutí teplom ľudskosti. Priehľadné lupene sa vrstvia ako nesplnené sľuby, hliníkový podklad – chladný, odťažitý, odráža svet, kde blahobyt nedokáže zahriať srdcia.“

Objekty Kamene (2025) odkazujú na biblické „prach si a na prach sa obrátiš“ (Genesis, 3:19). „Kamene nehovoria. Kto sa zastaví a počúva, možno začuje: ’Nehovor, kto som. Pozri, že som.’ Diela pripomínajú, že v hĺbke nie sme viac než prach, no práve v tom je naša rovnosť.“

Keramická socha Krížom slamku nepreložíš (2025) je symbolom tichej neochoty: neprekročiť hranicu, hoci by stačilo len pohnúť slamkou. „Je to ticho, ktoré pripomína, koľko toho sa dá nevykonať. Telo z hliny, duša z mlčania.“

Monumentálne objekty Walking in the Garden / Prechádzka v záhrade (2024-2025) symbolizujú stopy minulosti, ukrývané v kvetoch. Záhrada sa stáva miestom, kde prítomné okamihy reflektujú spomienky. “Slnko sa láme o listy, rozkladá čas na svetlo a tieň, na záblesky premieňajúce sa v pamäti na obrazy. Vietor rozohráva spomienky v šume stromov, voda uchováva ich odrazy a mení ich na plynúce tvary, kvety nesú stopu minulých chvíľ.”

Autor sa popri umeleckej tvorbe aktívne podieľa na výtvarnom živote východného Slovenska nielen ako vystavujúci umelec, ale aj ako edukátor, organizátor výstav a rezidenčných umeleckých pobytov. V rámci aktivít občianskeho združenia Annogallery spolu s manželkou Katarínou realizuje workshopy a výstavy, putujúc s keramickým kruhom nielen po regióne, ale aj za jeho hranice, neúnavne prezentujúc "posolstvo zeme", s cieľom zdieľať voľnú kreativitu, spečatenú hlinou. Formovanie hliny je totiž účinnou arteterapiou a tak ako ostatné druhy výtvarného umenia, aj keramika sa stáva prostriedkom, ktorým môžeme objavovať seba i svet a vytvárať medzi nimi nový vzťah.

Svetový deň cestovného ruchu 2025 vo Vysokých Tatrách